Život Prešova
online
online
Jubilant Ľubomír Feldek: V divadelnej hre ak nejde o život,nejde o nič
09.10.2021 Žilina
Bratislava
8. októbra (TASR) – Modrá či Zelená kniha rozprávok pre deti i
dospelých, nezabudnuteľný film Perinbaba, ale aj preklady Shakespeara,
román pre dospelých Van Stiphout či dráma Nepolepšený svätec o krutých
totalitných praktikách – takáto rozmanitá je tvorba Ľubomíra Feldeka,
jedného z najznámejších súčasných slovenských spisovateľov. V poslednom
období vo viacerých dielach, konkrétne divadelných hrách, reflektoval
obdobie 50. rokov a represie, ktorých sa dopúšťal komunistický režim.
„Zisťujem na staré kolená, že ubúda pamätníkov na 50. roky, ktoré som zažil na vlastnej koži – aj ´vďaka´ tomu, že som mal väzneného otca, zažil som bytovú prehliadku a všetko, čo k tomu patrilo. Cítim teda potrebu venovať sa tejto téme. Nie preto, že by som bol dokumentarista, ale hlavne ako dramatik. Shakespeare ma naučil, že v divadelnej hre keď nejde o život, nejde o nič. Uňho ide o život aj v komédiách. Navyše sa na 50. roky zabúda, trochu sa vytrácajú z dejín a 60. roky sa zľahčujú, popisujú sa ako zlatá éra, hoci ešte v ich prvej polovici mnohí ľudia sedeli vo väzení. Preto sa snažím písať takéto hry,“ povedal Ľubomír Feldek pre TASR.
Stále však tvorí aj pre deti a Slovenské národné divadlo (SND) v tejto sezóne uvedie jeho novú hru Nebojsa a dvanásť mesiačikov.
Spisovateľ, básnik, dramatik a prekladateľ Ľubomír Feldek oslavuje v sobotu 9. októbra 85 rokov.
Ľubomír Feldek sa narodil 9. októbra 1936 v Žiline, kde aj vyrastal. Keď mal 15 rokov, zažil vyraďovanie kníh zo školskej knižnice a podarilo sa mu vtedy strčiť si za košeľu a zachrániť Čapkovu antológiu modernej francúzskej poézie, ktorá potom ovplyvnila jeho vlastnú básnickú aj prekladateľskú budúcnosť.
Študoval slovenčinu a literatúru na Vysokej škole pedagogickej (dnes Pedagogická fakulta Univerzity Komenského) v Bratislave.
Koncom 50. rokov 20. storočia vytvoril s Jánom Stachom, Jozefom Mihalkovičom a Jánom Ondrušom Trnavskú skupinu tzv. konkretistov. Vystúpila v časopise Mladá tvorba, ktorého redakcia venovala skupine celé aprílové (ešte pred vyjdením však radikálne scenzurované) číslo v roku 1958.
„Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska skupinové číslo Mladej tvorby zastavil a ja som si mohol gratulovať, že ma potom iba vyhodili zo zamestnania, zošrotovali mi knižku Hra pre tvoje modré oči – hoci bola podobne hravá ako Apollinairov Zvieratník – a poslali ma na dva roky do výroby,“ píše Feldek vo svojej eseji Šušťanie súmraku uverejnenej v knihe Moje Československo.
Od roku 1959 pôsobil ako pomocný robotník v tlačiarni a v rokoch 1960-1961 ako redaktor závodného časopisu Tesla Orava v Nižnej nad Oravou. Do roku 1973 bol spisovateľom v slobodnom povolaní. V rokoch 1973-1986 pracoval ako vedúci redaktor oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a od roku 1986 sa stal opäť spisovateľom v slobodnom povolaní.
V roku 1961 mu vyšla básnická zbierka Jediný slaný domov, nasledovali knihy Kriedový kruh (1970), Paracelsus (1973), Dvaja okolo stola (1976), či Poznámky na epos (1980), v neskoršom období Slovák na Mesiaci (1986), Milovanie v pokročilom veku (1999), či Lekárnička zamilovaných (2004).
Venoval sa tvorbe pre deti, z ktorej možno spomenúť knihy Telefón (1963), Stratený zverinec (1968), Škorec výletník (1970), či zbierku básničiek Na motýlích krídlach (1974) s ilustráciami Ľudovíta Kellenbergera. V roku 1974 Feldekovi vyšla Modrá a o deväť rokov neskôr Zelená kniha rozprávok, obe v spolupráci s maliarom Albínom Brunovským, v roku 2003 dokončil Veľkú knihu slovenských rozprávok.
„Keď som bol mladý, bola detská literatúra únikom pred socialistickým realizmom, bolo príjemné písať pre deti. Dnes je situácia iná, netreba pred ničím unikať. A potom, úžasnú fantáziu majú aj iní ľudia. Básnikov, ktorí dokážu vymyslieť obdivuhodné zvieracie prirovnania, máme aj v politike. Biela kobyla, tri čínske opice, huculský kôň... Zbieram to a kým umriem, možno z toho ešte stihnem urobiť leporelo pre potešenie vnúčat,“ povedal Ľubomír Feldek.
Je autorom divadelných hier Teta na zjedenie (1978), Jánošík podľa Vivaldiho (1979), či Horor v horárni (2002). Vytvoril scenár k známemu filmu Perinbaba, ktorý v roku 1985 nakrútil Juraj Jakubisko. Pre dospelých napísal prózy Van Stiphout (1980) či Moja žena Oľga a nekonečno (2004). Neodmysliteľnou súčasťou Feldekových aktivít je jeho bohatá prekladateľská činnosť.
Témam z 50. rokov venoval Feldek aj hry Stalin v Žiline, či ešte neuvedenej Rozšklbaný škovránok. „Je to príbeh Jany Horváthovej, mojej priateľky z detstva. Jej otec, Ivan Horváth, bol prvý spisovateľ, ktorého som v živote stretol. Väznili ho celé 50. roky – od decembra 1950 až do januára 1960 a aj ju zatkli ako 12-ročnú na pol roka a snažili sa ju zmanipulovať proti otcovi, ona sa mala stať tým rozšklbaným škovránkom, no dokázala sa vzoprieť,“ spomína Feldek.
A dodáva, že Ivana Horvátha odsúdili ako francúzskeho špióna na 22 rokov – a to mal ešte šťastie, že bol 4 roky vo vyšetrovacej väzbe a ten „mierny“ rozsudok padol až rok po Stalinovej smrti. Najkrutejšie obdobie s najtvrdšími trestami vrátane justičných vrážd bolo totiž v rokoch 1950-1953.
Podobný bol aj prípad Silvestra Krčméryho, ktorého zatkli v roku 1951 a tiež ho odsúdili v roku 1954. Počas vyšetrovacej väzby ho pripravovali na trest smrti. Nakoniec bol odsúdený na 14 rokov, väznicu opustil v roku 1964. Jeho príbehu je venovaná ďalšia Feldekova hra Nepolepšený svätec. S úspechom ju uvádza SND.
„SND ňou oslávilo svoju storočnicu aj jej predstavením v Bruseli. Pre mňa bol Silvester Krčméry bojovník za slobodu, jedna z najväčších postáv slovenskej histórie. Trpíme pocitom, že nemáme takých veľkých disidentov, ako bol v Čechách Václav Havel, v Maďarsku Árpád Göncz, či Lech Walesa v Poľsku, ale je to omyl. Máme ich, len si to neuvedomujeme. Preto som o ňom napísal hru,“ doplnil Ľubomír Feldek.
V novembri 1989 spoluzakladal hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) a do mája 1990 pôsobil v jeho koordinačnom centre.
Je držiteľom Ceny Ivana Kraska za debut Jediný slaný domov (1961), titulu zaslúžilý umelec z roku 1979 a laureátom Krištáľového krídla v kategórii literatúra a publicistika (2008). Cenu Nadácie Tatra banky za preklad Shakespearových diel Hamlet, Othello, a tiež Rómeo a Júlia si prevzal v roku 2010. Za svoje rozprávkové knihy získal aj niekoľko medzinárodných cien.
Za výnimočný prínos v oblasti pôvodnej literatúry a prekladovej tvorby Ľubomír Feldek dostal v máji 2015 Cenu ministra kultúry Slovenskej republiky za rok 2014. A tohto roku aj Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana.
Manželkou Ľubomíra Feldeka je spisovateľka Oľga Feldeková, známa aj z televíznych obrazoviek, majú päť detí.
K jeho najnovším dielam patrí hra Slepý kráľ o Jánovi Luxemburskom. „Obsahuje aj čosi ako môj testament. Sú to Jánovi Luxemburskému do úst vložené verše: ´Nechváľte moju bezchybnosť. Veď bezchybnosť – to nie je cnosť! Bezchybnosť, to je hnusná chyba – tí bezchybní ju majú iba. Ja radšej priznávam sa k chybám a niektorým sa nevyhýbam,“ povedal pre TASR jubilujúci autor Ľubomír Feldek.
Už v najbližších dňoch vyjde v jeho prebásnení aj výber z poézie Charlesa Baudelaira Tej, čo prešla popri mne.
„Zisťujem na staré kolená, že ubúda pamätníkov na 50. roky, ktoré som zažil na vlastnej koži – aj ´vďaka´ tomu, že som mal väzneného otca, zažil som bytovú prehliadku a všetko, čo k tomu patrilo. Cítim teda potrebu venovať sa tejto téme. Nie preto, že by som bol dokumentarista, ale hlavne ako dramatik. Shakespeare ma naučil, že v divadelnej hre keď nejde o život, nejde o nič. Uňho ide o život aj v komédiách. Navyše sa na 50. roky zabúda, trochu sa vytrácajú z dejín a 60. roky sa zľahčujú, popisujú sa ako zlatá éra, hoci ešte v ich prvej polovici mnohí ľudia sedeli vo väzení. Preto sa snažím písať takéto hry,“ povedal Ľubomír Feldek pre TASR.
Stále však tvorí aj pre deti a Slovenské národné divadlo (SND) v tejto sezóne uvedie jeho novú hru Nebojsa a dvanásť mesiačikov.
Spisovateľ, básnik, dramatik a prekladateľ Ľubomír Feldek oslavuje v sobotu 9. októbra 85 rokov.
Ľubomír Feldek sa narodil 9. októbra 1936 v Žiline, kde aj vyrastal. Keď mal 15 rokov, zažil vyraďovanie kníh zo školskej knižnice a podarilo sa mu vtedy strčiť si za košeľu a zachrániť Čapkovu antológiu modernej francúzskej poézie, ktorá potom ovplyvnila jeho vlastnú básnickú aj prekladateľskú budúcnosť.
Študoval slovenčinu a literatúru na Vysokej škole pedagogickej (dnes Pedagogická fakulta Univerzity Komenského) v Bratislave.
Koncom 50. rokov 20. storočia vytvoril s Jánom Stachom, Jozefom Mihalkovičom a Jánom Ondrušom Trnavskú skupinu tzv. konkretistov. Vystúpila v časopise Mladá tvorba, ktorého redakcia venovala skupine celé aprílové (ešte pred vyjdením však radikálne scenzurované) číslo v roku 1958.
„Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska skupinové číslo Mladej tvorby zastavil a ja som si mohol gratulovať, že ma potom iba vyhodili zo zamestnania, zošrotovali mi knižku Hra pre tvoje modré oči – hoci bola podobne hravá ako Apollinairov Zvieratník – a poslali ma na dva roky do výroby,“ píše Feldek vo svojej eseji Šušťanie súmraku uverejnenej v knihe Moje Československo.
Od roku 1959 pôsobil ako pomocný robotník v tlačiarni a v rokoch 1960-1961 ako redaktor závodného časopisu Tesla Orava v Nižnej nad Oravou. Do roku 1973 bol spisovateľom v slobodnom povolaní. V rokoch 1973-1986 pracoval ako vedúci redaktor oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a od roku 1986 sa stal opäť spisovateľom v slobodnom povolaní.
V roku 1961 mu vyšla básnická zbierka Jediný slaný domov, nasledovali knihy Kriedový kruh (1970), Paracelsus (1973), Dvaja okolo stola (1976), či Poznámky na epos (1980), v neskoršom období Slovák na Mesiaci (1986), Milovanie v pokročilom veku (1999), či Lekárnička zamilovaných (2004).
Venoval sa tvorbe pre deti, z ktorej možno spomenúť knihy Telefón (1963), Stratený zverinec (1968), Škorec výletník (1970), či zbierku básničiek Na motýlích krídlach (1974) s ilustráciami Ľudovíta Kellenbergera. V roku 1974 Feldekovi vyšla Modrá a o deväť rokov neskôr Zelená kniha rozprávok, obe v spolupráci s maliarom Albínom Brunovským, v roku 2003 dokončil Veľkú knihu slovenských rozprávok.
„Keď som bol mladý, bola detská literatúra únikom pred socialistickým realizmom, bolo príjemné písať pre deti. Dnes je situácia iná, netreba pred ničím unikať. A potom, úžasnú fantáziu majú aj iní ľudia. Básnikov, ktorí dokážu vymyslieť obdivuhodné zvieracie prirovnania, máme aj v politike. Biela kobyla, tri čínske opice, huculský kôň... Zbieram to a kým umriem, možno z toho ešte stihnem urobiť leporelo pre potešenie vnúčat,“ povedal Ľubomír Feldek.
Je autorom divadelných hier Teta na zjedenie (1978), Jánošík podľa Vivaldiho (1979), či Horor v horárni (2002). Vytvoril scenár k známemu filmu Perinbaba, ktorý v roku 1985 nakrútil Juraj Jakubisko. Pre dospelých napísal prózy Van Stiphout (1980) či Moja žena Oľga a nekonečno (2004). Neodmysliteľnou súčasťou Feldekových aktivít je jeho bohatá prekladateľská činnosť.
Témam z 50. rokov venoval Feldek aj hry Stalin v Žiline, či ešte neuvedenej Rozšklbaný škovránok. „Je to príbeh Jany Horváthovej, mojej priateľky z detstva. Jej otec, Ivan Horváth, bol prvý spisovateľ, ktorého som v živote stretol. Väznili ho celé 50. roky – od decembra 1950 až do januára 1960 a aj ju zatkli ako 12-ročnú na pol roka a snažili sa ju zmanipulovať proti otcovi, ona sa mala stať tým rozšklbaným škovránkom, no dokázala sa vzoprieť,“ spomína Feldek.
A dodáva, že Ivana Horvátha odsúdili ako francúzskeho špióna na 22 rokov – a to mal ešte šťastie, že bol 4 roky vo vyšetrovacej väzbe a ten „mierny“ rozsudok padol až rok po Stalinovej smrti. Najkrutejšie obdobie s najtvrdšími trestami vrátane justičných vrážd bolo totiž v rokoch 1950-1953.
Podobný bol aj prípad Silvestra Krčméryho, ktorého zatkli v roku 1951 a tiež ho odsúdili v roku 1954. Počas vyšetrovacej väzby ho pripravovali na trest smrti. Nakoniec bol odsúdený na 14 rokov, väznicu opustil v roku 1964. Jeho príbehu je venovaná ďalšia Feldekova hra Nepolepšený svätec. S úspechom ju uvádza SND.
„SND ňou oslávilo svoju storočnicu aj jej predstavením v Bruseli. Pre mňa bol Silvester Krčméry bojovník za slobodu, jedna z najväčších postáv slovenskej histórie. Trpíme pocitom, že nemáme takých veľkých disidentov, ako bol v Čechách Václav Havel, v Maďarsku Árpád Göncz, či Lech Walesa v Poľsku, ale je to omyl. Máme ich, len si to neuvedomujeme. Preto som o ňom napísal hru,“ doplnil Ľubomír Feldek.
V novembri 1989 spoluzakladal hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) a do mája 1990 pôsobil v jeho koordinačnom centre.
Je držiteľom Ceny Ivana Kraska za debut Jediný slaný domov (1961), titulu zaslúžilý umelec z roku 1979 a laureátom Krištáľového krídla v kategórii literatúra a publicistika (2008). Cenu Nadácie Tatra banky za preklad Shakespearových diel Hamlet, Othello, a tiež Rómeo a Júlia si prevzal v roku 2010. Za svoje rozprávkové knihy získal aj niekoľko medzinárodných cien.
Za výnimočný prínos v oblasti pôvodnej literatúry a prekladovej tvorby Ľubomír Feldek dostal v máji 2015 Cenu ministra kultúry Slovenskej republiky za rok 2014. A tohto roku aj Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana.
Manželkou Ľubomíra Feldeka je spisovateľka Oľga Feldeková, známa aj z televíznych obrazoviek, majú päť detí.
K jeho najnovším dielam patrí hra Slepý kráľ o Jánovi Luxemburskom. „Obsahuje aj čosi ako môj testament. Sú to Jánovi Luxemburskému do úst vložené verše: ´Nechváľte moju bezchybnosť. Veď bezchybnosť – to nie je cnosť! Bezchybnosť, to je hnusná chyba – tí bezchybní ju majú iba. Ja radšej priznávam sa k chybám a niektorým sa nevyhýbam,“ povedal pre TASR jubilujúci autor Ľubomír Feldek.
Už v najbližších dňoch vyjde v jeho prebásnení aj výber z poézie Charlesa Baudelaira Tej, čo prešla popri mne.
www.ZIVOTPO.sk
